Existuje mnoho správ o "úspechoch" homeopatie a často sa pridáva potvrdzujúca veta "Kto lieči, má pravdu", aby sa metóda ospravedlnila. Často to ľudia komentujú slovami: "Nevieme, ako to funguje, ale vidíme, že to funguje!
Tieto "účinky" sú však zmesou takzvaných kontextových účinkov, ktoré sa vyskytujú pri akejkoľvek liečbe alebo akejkoľvek starostlivosti, a úplného precenenia osobných individuálnych skúseností a nemajú vôbec nič spoločné s "metódou homeopatie".
Individuálne skúsenosti v zmysle "Ale mne / mojej rodine / mojim pacientom v praxi to pomohlo!" sú nepochybne "skutočné", ich platnosť pre toho, kto ich zažíva, je nespochybniteľná. Nikdy však nie sú základom pre všeobecne platné tvrdenia. Na jednej strane je ich príliš málo na to, aby dokázali zásadné korelácie, a na druhej strane sú nevyhnutne poznačené takzvaným "konfirmačným skreslením", väčšinou veľmi podceňovaným problémom vnímania, ktorý robí náš osobný individuálny úsudok veľmi nespoľahlivým. Jedným z prelomových poznatkov vedy je, že všeobecne platné výsledky možno vyvodiť len vtedy, ak sa v čo najrozsiahlejších štúdiách čo najviac eliminujú všetky subjektívne vplyvy (tých je ešte viac ako konfirmačného skreslenia) (napr. zaslepením všetkých účastníkov experimentálnych skupín, ako aj vedúcich štúdie a tiež hodnotiteľov, porovnávacími skupinami, z ktorých jedna dostáva testovaný liek a druhá placebo alebo platnú štandardnú liečbu a mnohé ďalšie). Len tak sa možno priblížiť k pravdepodobnosti odôvodneného tvrdenia.
Takto vykonané štúdie (klinické štúdie) nikdy nepreukázali výhodu homeopatickej liečby oproti podávaniu placeba, pokiaľ boli splnené potrebné kvalitatívne normy - mimo akejkoľvek osobnej individuálnej skúsenosti.
Dojem osobne zažitého úspechu, "účinku" homeopatie, je samozrejme určite podložený skutočne pozorovanými účinkami. Nie je to však niečo, "čo homeopati (zatiaľ) nevedia vysvetliť", ako sa často hovorí. Dnes vieme veľa o tzv. psychogénnych účinkoch liečby a o samoliečivých schopnostiach organizmu, a tak si "účinky" homeopatie vieme ľahko vysvetliť.
Placebo efekt ("Urobí mi to dobre") po ošetrení alebo skúsenosť s priateľskou "starostlivosťou" je len jedným z nich. Nie je imaginárny a môže spôsobiť aj merateľné reakcie. Je len jedna vec, ktorú nedokáže: vyliečiť zjavnú chorobu. Ak sa choroba nevylieči sama a prekročí - vysoký - prah schopnosti organizmu liečiť sa, homeopatia je v koncoch - aj predtým profitovala len z kontextových účinkov a práve zo schopnosti liečiť sa, nie z účinku "vlastného" metóde. Homeopatia nefunguje nad rámec placeba, a to neospravedlňuje "lekársku metódu". Veď mnohé každodenné veci, ktoré sú vnímané ako príjemné, majú placebo účinky bez toho, aby niekto dostal nápad vybudovať okolo nich lekársky rituál a predávať to ako terapiu. A pri bežnej medicínskej liečbe sa placebo efekt tiež vyskytuje, len sa tu pridáva špecifický účinok vedecky podloženej liečby.