Okrem homeopatie existuje mnoho ďalších pomerne "populárnych" liekov, ktoré sa tiež úplne alebo prevažne predávajú a propagujú v lekárňach. Patria k nim aj zjavne dosť populárne "Schüßlerove soli".
"Schüßlerove soli" sa často stotožňujú alebo zamieňajú s homeopatiou. Sú však nezávislým vynálezom oldenburského lekára Wilhelma Heinricha Schüßlera (1821 až 1898), hoci s homeopatiou čiastočne súvisia. Keďže sa však pri ich výrobe aspoň čiastočne dodržiavajú homeopatické princípy, právne patria do homeopatie, a preto sú podľa zákona o liekoch liekmi a podliehajú povinnému lekárenskému dohľadu.
Pôvodne chcel Schüßler vyvinúť "skrátenú formu" homeopatie, ktorú nazval "biochemické liečenie". Jeho základným predpokladom bolo, že choroby nie sú spôsobené ničím iným ako poruchami rovnováhy minerálov v telesných bunkách, a teda narušia celý metabolizmus. Svoje základné látky "potentoval" ako v homeopatii, t. j. vyrábal vysoko zriedené prípravky, pretože len tak mohli "ióny" podľa Schüßlerovej koncepcie preniknúť do vnútra bunky. To sa malo doplniť špeciálnou stravou, ktorá mala odstrániť nedostatok minerálov mimo bunky, aby sa nastolila "rovnováha medzi vnútrom a vonkajškom bunky". Zvyčajne sa Schüßlerove soli s úrovňou účinnosti D12 (čo zodpovedá riedeniu 1 až 1o12(ide o číslo, v ktorom za začiatočnou 1 nasleduje dvanásť núl).
Hoci to znamenalo odklon od "duchovnej životnej sily" homeopatie, založilo to len ďalšiu špekulatívnu doktrínu, ktorá - veľmi podozrivo - verila, že zachytí príčinu a liečbu prakticky všetkých chorôb jednou metódou. Dnes vďaka modernej etiológii (štúdium pôvodu chorôb) a patológii (štúdium chorôb) vieme, že je úplne nezmyselné pripisovať obrovské množstvo faktorov, z ktorých "choroba" vzniká, jednej príčine. No Schüßler to vtedy ešte určite nemohol vedieť - dnes to však vieme veľmi dobre.
Schüßler si vystačil - v čase, keď už existovalo viac ako 1 000 homeopatických liekov - s 12 "funkčnými liekmi". Veril, že ide o minerálne soli, ktoré zostanú po spálení ľudského tkaniva. Nebol však celkom zajedno sám so sebou, pretože tento katalóg počas svojho života menil. Aj po jeho smrti ho jeho žiaci naďalej menili, nakoniec skončil pri ďalších 15 "doplnkoch" a neskôr pribudlo sedem "biochemických liekov".
Chýbala len diagnostická metóda - ako sa určí predpokladaný nedostatok minerálov v bunkách? Schüßler na tento účel vynašiel "analýzu tváre". Myslel si, že dokáže rozpoznať príslušný nedostatok minerálov podľa rôznych znakov na tvári človeka. Metóda, ktorá vtedy rovnako ako dnes nemá žiadny vedecký základ. Rozšírenú formu "analýzy tváre" dodnes používajú alternatívni lekári pod názvom "Sonnerschau".
Aby sme predišli nedorozumeniam: Samozrejme, že existujú choroby, ktoré sú spôsobené nedostatkom minerálov v tele, patria medzi "choroby z nedostatku". Ide však len o veľmi malú časť z celkového počtu ochorení. Ak je takýto deficitný stav už badateľný prostredníctvom symptómov, možno ho kompenzovať len pomerne veľkými dávkami chýbajúcich látok. Toto sa nazýva substitučná liečba. Do úvahy treba brať aj straty počas vstrebávania cez tráviaci trakt. Je absurdné a nezmyselné snažiť sa bojovať proti nedostatku minerálov homeopatickými dávkami, aké obsahujú Schüßlerove soli.
Účinnosť Schüßlerových solí bola viackrát skúmaná, ale nepodarilo sa zistiť žiadny farmakologický účinok. Od Schüßlerových solí preto nemožno očakávať špecifický liečivý účinok. Na tom nič nemení ani skutočnosť, že sa týmto výrobkom venuje značné reklamné úsilie a výrobné spoločnosti ponúkajú rozsiahle "školenia" pre personál lekární. A že aj podľa zákona o liekoch sa považujú za "homeopatiká" a môžu si nárokovať štatút lieku bez preukázania účinku - len preto, že európsky zákon o liekoch definuje homeopatiká výlučne podľa spôsobu výroby (proces potenciácie).
Viac o osobe Schüßlera aj na Encyklopedická stránka "Homöopedia" informačnej siete Homoeopatia.Zdravie